„Hoci myšlienka individuálnej slobody od konca 19. storočia pokročila do inej dimenzie, je vhodné si pripomenúť jej začiatky. Inšpirovaný lockovskou filozofiou  prirodzených práv sa na začiatku leta pred 236. rokmi zrodil dokument, ktorý načrtol novú epochu svetových dejín. Európanmi novo osídlený kontinent za Atlantikom sa postavil voči nadvláde kolonizátorov a americkým rebelantom sa po 8 rokoch podarilo vyhnať anglických okupantov za more. V moderných dejinách USA možno považovať udalosti známe ako „Americká vojna za nezávislosť“ za jedinú oprávnenú a legitímnu vojnu Američanov. Časom avšak mladý americký štát, s obmedzenými právomocami, postupne prerástol do dnešného byrokratického kolosu, ktorý sa môže hlásiť k myšlienkam otcov zakladateľov len formálne.

Napriek tomu, je Amerika stále krajinou, ktorú formovali Benjamin Franklin s Thomasom Jeffersonom. Je to krajina, ktorá zažila v moderných dejinách otvorený slobodný trh v takej miere ako žiadna iná. Je to krajina individualistickej osobnej filozofie a hľadania vlastného šťastia. Krajina v ktorej dodnes drieme duch slobody. Krajina, ktorá snáď raz stiahne svoje vojská z celej planéty, otvorí hranice a stane sa krajinou slobodnou. K dnešnému dňu nezávislosti si preto pripomeňme pamiatku rebelantov týmto slávnym historickým textom, ktorý filozofický sformuloval myšlienky práva na vlastný život podľa svojich predstáv; práva na slobodu a práva na separáciu.“ ~ Matúš Zemčík; Projektisland.org

Deklarácia nezávislosti Spojených štátov amerických, 1776

Keď sa v priebehu ľudských životov postaví pred niektorý národ nevyhnutnosť rozviazať politické záväzky, ktoré ho pútali k inému národu, a zaujať medzi mocnosťami sveta oddelené a rovnocenné postavenie, na aké ho oprávňujú zákony prírody a Boha prírody, tak jednoduchá úcta k názorom ľudstva vyžaduje,  aby vyhlásil dôvody, ktoré ho vedú k odtrhnutiu.

Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju moc so súhlasom ľudí, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju vymeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravdou, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných a i celá skutočnosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domáhali svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli.

Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále rovnaký cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ľudí úplnou krutovládou, tak je ich právom a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.

(“Prezident Kontinentálneho kongresu John Hancock sa podpísal ako prvý a najväčším písmom, aby anglický panovník vedel prečítať jeho meno aj bez okuliarov.”) 

Také bolo trpezlivé utrpenie týchto kolónii; a taká je teraz nutnosť, ktorá od nich vyžaduje, aby vymenili svoj starý systém vlády. Dejiny opakovaného bezprávia majú za cieľ ustanoviť nadvládu tyranie nad týmito štátmi.

Na dôkaz toho nech sú úprimnému svetu predložené skutočnosti o našom tyranovi:

Odmietal schváliť zákony najprospešnejšie a najnutnejšie pre verejné blaho.

Zakazoval svojim guvernérom schvaľovať zákony neodkladného a naliehavého významu; alebo keď bolo ich zavádzanie pozastavené, pokiaľ nebude získaný jeho súhlas, úplne sa im odmietal venovať.

Odmietal schváliť iné zákony pre zaopatrenie veľkých obývaných oblastí, pokiaľ by sa títo ľudia nevzdali práva na zastúpenie v zákonodarných zboroch, čo je právo pre ľud neoceniteľné a nebezpečné iba pre tyranov.

Zvolával zákonodarné telesá na neobvyklých, nepohodlných miestach, vzdialených od verejných archívoch, iba preto, aby ľudí unavil a učinil povoľných k svojim opatreniam.

Opätovne rozpúšťal zákonodarné zbory, pretože sa mužne a pevne stavali proti jeho zásahom do práv ľudu.

Po takých rozpúšťaniach odmietal po dlhú dobu povoliť, aby boli ľudu zvolené iné; a aby sa tak zákonodarná moc, ktorú nejde zničiť, vrátila k ľuďom a mohla byť nimi slobodne vykonávaná. Štát zostával medzitým vystavený nebezpečným zásahom zvonku a zvratom zvnútra.

Usiloval sa o zabránenie zaľudňovania týchto štátov; za tým účelom vytváral prekážky pre vydávanie zákonov o nadobúdaní občianskeho práva cudzincov a odmietal tvorbu zákonov o podpore cudzincov; odmietal schvaľovať iné zákony na podporu prisťahovalectva a sťažoval podmienky pre nové prisvojenie pozemkov.

Prekážal výkonu spravodlivosti tým, že odopieral svoj súhlas zákonom pre zriadenie súdnych orgánov.

Vytvoril závislosť sudcov iba na svojej vôli pokiaľ ide o držanie ich úradov a výši a platení ich platov.

Zriadil množstvo nových úradov a poslal sem húfy úradníkov, aby šikanovali náš ľud a ujedali z jeho majetku.

Udržiaval medzi nami v dobe mieru stále vojská bez súhlasu našej legislatívy.

Učinil vojenskú moc nezávislú na občianskej moci a jej nadradenú.

Spojil sa s inými, aby nás podrobil jurisdikcii, ktorá je cudzia našej ústave a nie je odobrená našimi zákonmi, a dal tak súhlas k ich aktom domnelej zákonodarnej moci:

- o ubytovaní veľkých útvarov ozbrojeného vojska medzi nami;

- o ich ochrane predstieranými procesmi pred potrestaním za vraždy, ktoré by spáchali na obyvateľoch tohto štátu;

- o prerušení nášho obchodu so všetkými časťami sveta;

- o uvaľovaní daní bez nášho súhlasu;

- o pripravení nás o výhody vypočutia poroty v mnohých prípadoch;

- o odvážaní (nás) za more, aby sme boli súdení za domnelé trestné činy;

- o zrušení slobodnej sústavy anglických zákonov v susednej provincii, zriadení neobmedzenej vlády v nej a rozšírenie ich hraníc tak, aby zároveň poskytla okamžitý príklad a vhodný nástroj k zavedeniu tiež absolútnej vlády v týchto kolóniách;

- o odňatie našich výsadných listín, zrušení našich najcennejších zákonov a zakladania zmenených foriem našej vlády;

- o postavení nášho vlastného zákonodarstva a prehlásení, že iba oni sami sú vybavení právomocou vydávať pre nás zákony vo všetkých a akýchkoľvek prípadoch.

Vzdal sa tu vlády tým, že nás prehlásil za zbavených svojej ochrany a viedol proti nám vojnu. Plienil naše moria, pustošil naše brehy, vypaľoval naše mestá a ničil životy našich ľudí. Teraz dopravuje veľké armády cudzích žoldnierov, aby dokončil dielo smrti, pustošením a tyraniou, ktorá už bola započatá prejavmi krutosti a vierolomnosti, aké by ťažko našli porovnanie v najbarbarskejších dobách a ktoré sú celkom nehodné hlavy civilizovaného národa.

Donútil našich spoluobčanov, zajatých na šírom mori, aby zdvihli zbrane proti svojej krajine, aby sa stali katmi svojich priateľov a bratov; alebo aby sami padli do ich rúk. Vyvolal medzi nami vnútorné rozpory a snažil sa poštvať proti obyvateľom našich hraníc krutých indiánskych divochov, ktorých známym pravidlom je ničenie všetkých pokolení bez rozdielu veku, pohlavia a postavenia.

______________________________________________________

(Americký sudca Andrew Napolitano vo svojej prednáške hovorí o rebélii kolónii a prirodzených právach: “Right to be Left Alone.”)

______________________________________________________

V každej etape tohto útlaku sme najpokornejšími slovami žiadali o nápravu: naše opakované prosby mali za následok iba opakované krivdy. Panovník, ktorého charakter je tak poznamenaní činmi, ktorými sa vyznačuje tyran, je nespôsobilý byť vládcom slobodného ľudu.

Ani voči našim britským bratom sme neboli nepozorní. Upozorňovali sme ich z času načas na pokusy ich legislatívy postihovať nás nespravodlivou jurisdikciou. Pripomínali sme im okolnosti našej imigrácie a nášho usadenie sa na tomto mieste. Dovolávali sme sa ich spravodlivosti a šľachetnosti a zaprisahali sme ich pri putách nášho spoločného príbuzenstva, aby odmietli tieto neoprávnené zásahy, ktoré by nevyhnutne pretrhávali naše zväzky a styky. Ale oni boli hluchí k hlasu spravodlivosti a príbuzenstva. Preto sa musíme podriadiť nutnosti, ktorá vyžaduje naše odtrhnutie a musíme ich považovať, tak ako ostatnú časť ľudstva, za nepriateľov vo vojne a za priateľov počas mieru.

Preto my, predstavitelia Spojených štátov amerických, zhromaždení v generálnom Kongrese, dovolávajúcich sa u najvyššieho sudcu správnosti svojich úmyslov, menom a z moci dobrého ľudu týchto kolónií, slávnostne zverejňujeme a prehlasujeme, že tieto kolónie sú a po práve majú byť slobodnými a nezávislými štátmi, že sú oprostené od akejkoľvek poddanosti britskej korune, a že akékoľvek politické záväzky medzi nimi a štátom Veľkej Británie sú a majú byť úplne rozviazané. A že ako slobodné a nezávislé štáty majú plnú moc vypovedať vojnu, uzatvárať mier, zjednávať spojenectvá, zriaďovať obchod a prevádzať všetky ostatné úkony a veci, ktoré nezávislé štáty môžu po práve činiť. A na podporu tohto prehlásenie sa pevne spoliehame na ochranu božskej prozreteľnosti, navzájom a jeden druhému dávame v ochranu svoje životy, svoje statky a svoju nedotknuteľnú česť.

Odsúhlasné kongresom vo Philadelphii 4. Júla 1776
( podpísali John Hancock, Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, John Adams… a daľší)

Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk 

DISKUSIA

________________________________________________________

K téme amerických rebelantov odporúčame článok ‘Thomas Paine: Spoločnosť je požehnanie, ale vláda je zlo’ a televízny mini-seriál ‘John Adams’.

Prislanďania na Facebooku: