Duševné “vlastníctvo” raz skončí na smetisku šibnutých dejín. Dôvod? Je nelogické, neetické, nevýmahateľné a zbytočné. Copyrighty i patenty sú vo svojej skrytej podstate absurdný výmysel politickej triedy. Väčšinou skonštruovaný za asistovania nejakej duševnoprávnej loby.
“Pre Boha je nemožná len jedna vec – nájsť akýkoľvek zmysel v autorských zákonoch na našej planéte.” — Mark Twain
Nelogické*
Duševné vlastníctvo je štátna monopolná výsada nad rámec ochrany prirodzených vlastníckych práv k fyzickým veciam. Duševné vlastníctvo nie je prirodzené vlastníctvo, ale pozitívne právo. Je to arbitrárne stanovené štátne privilégium, a to iba pre niektoré odvetvia ľudskej tvorby. Aj keď je za určitých okolností možné zadefinovať umelecké orginálne dielo alebo unikátny mechanizmus hodný patentu, nie je možné logicky vysvetliť dôvod ochrany práv tvorcu iba k veciam, ktoré splňajú definíciu diela či patentovateľnej idey a dôvod neochraňovať všetku ľudskú tvorivú činnosť. Takže logickosť obhajoby práv tvorcov padá už v samotnom zadefinovaní poľa pôsobnosti.
Nelogickosť vlastníckeho titulu k informácii: “Duševnou tvorbou vlastníctvo nevzniká a vlastníctvo nevznikne ani hocijakou inou prácou. Ak pracujem v pekárni, tak mi rožky nepatria, aj keď bola na ich výrobu použitá moja práca. Rožky patria majiteľovi pekárne – teda tomu kto kúpil suroviny, alebo nákupom poveril iného, a nie tomu kto ich rukami vyrobil.
Vlastníme niečo iba preto lebo vlastníme zdroje (okrem prípadu prvotného privlastnenia/zabrania veci, pôdy, zlata, ropy…). Ale pri napísaní knihy (myšliekovej práci) si predsa nekupujeme inšpirácie (idey) od druhých ľudí či od majiteľov parkov, lesov, štvrtí, ulíc. Nekupujeme si zdroje, z ktorých myšlienku zhotovujeme, pretože myšlienky nemajú povahu fyzických statkov. Sú to často voľné odpozorovateľné informácie. Informácie nemôžu byť predmetom vlastníctva.”
Zjednodušene: vlastníme naše telo, ktoré použijeme ako nástroj na vytvorenie myšlienky a to bez kúpených abstraktných zdrojov – žiadne vlastníctvo (idey) nevzniká. V slobodnom svete by každý mal mať možnosť použiť svoje telo ako nástroj pre vytvorenie myšlienky a ďalej s myšlienkou slobodne narábať.
Vlastniť znamená mať legitímne exkluzívne právo na fyzickú integritu hmotnej veci (svojho tela, privlastnených, darovaných či kúpených vecí…). Myšlienka je iba akcia nášho majetku (náš mozog). K nej potom logicky nemôže existovať žiaden vlastnícky vzťah. Práca či akcia sa vo filozoficko-právnom zmysle sa nedá vlastniť.
Ak nakreslím projekt plachetnice, tak mi ten projekt môže patriť iba v zmysle toho, že mi patrí fyzicky papierový výkres alebo harddisk, kde je digitálny zápis uložený. Nemôžem vlastniť svoju myšlienku (sled myšlienok - prácu mozgu) plachetnice a nemôžem vlastniť myšlienky iných ľudí. Môžem vlastniť jedine nezhmotnenú myšlienku plachetnice na výkrese, lebo vlastním výkres alebo zhmotnenú plachetnicu, ktorú som si vyrobil alebo kúpil, pretože plachetnica má fyzickú podobu. Každý má od prírody právo použiť svoje telo, mozog, majetok či zazmluvnenú prácu iných na vyrobenie podobnej (totožnej) plachetnice.
Neetické*
Prečo existuje vlastnenie vecí?
Civilizovaná spoločnosť si hmotné veci, resp. vlastnícke tituly k nim, prerozdeľuje dobrovoľnou výmenou za iné hmotné veci alebo služby. Prirodzené vlastníctvo hmotných vecí sa medzi ľuďmi vyvinulo, aby neprichádzalo k boju o vzácne statky. Myšlienky sú nekonečne množiteľné a vznácnym statkom nie sú. Tým neprichádza ku konfliktu pri boji o nápad postaviť si dom či skonštruovať sekeru v pravekej komunite.
Naopak aplikovanie duševných práv vytvára konflikt, pretože v podstate uvaľuje vlastnícke nároky autora prvej sekery na všetky drevené a železné suroviny ľudí v danom spoločenstve – zabraňuje im vyrobiť principiálne obdobnú sekeru bez jeho súhlasu. Vymáhanie duševného práva autora takto porušuje prirodzené vlastníctvo vecí ostatných ľudí v danom spoločenstve. Nemôžu si slobodne zhotoviť za použitia svojho mozgu a zo svojho majetku určitý nástroj.
Americký právny teoretik Stephan Kinsella: „Každý má právo použiť pre svoje účely hociktorú informáciu z majetku hocikoho iného, ktorú zahliadol alebo iným spôsobom zistil.“
Z pohľadu etiky je vlastníctvo informácii iba monopolnou mocou vynucované právo, ktoré porušuje prvotné prirodzené vlastnícke právo k fyzickým veciam. Teda z pohľadu filozofie prirodzených práv je súčasné duševné vlastníctvo neetické. Porušiť vlastnícke právo možno iba v prípade vymáhania dodržiavania vlastníckych práv. Ak ma ide zastreliť zlodej, ide mi zničiť mnou vlastnené telo, mám smrtonostné právo ochrániť svoj majetok (telo), tým že poruším vlastnícke právo k jeho telu a zastrelím ho v sebaobrane.
Zástancovia vymáhanie duševných privilégií, tak musia prísť s komplexnou právno-filozofickou teóriu, ktorá legitimizuje a logicky vysvetľuje porušovanie vlastníctva k hmotným statkom (pokuty za porušenie patentu, kopírovanie..). Samozrejme si to veľmi neuvedomujú a selektívne sa snažia obhajovať legitimitu iba niektorých zákonov v iba niektorom odvetví (napr. v hudobnej tvorbe).
„Ak príroda stvorila jednu vec menej náchylnú k exkluzívnemu vlastníctvu ako ostatné, je to prejav schopnosti myslieť, nazývaný myšlienka. Tú môže jednotlivec exkluzívne vlastniť len kým si ju nechá pre seba. V momente keď ju vyzradí, nájde si myšlienka cestu do vlastníctva každého. Ten, čo ju príjme sa jej nemôže zrieknuť. Jej príznačnou črtou je to, že nikto jej nemá menej a každý ju má celú. Ten, kto odo mňa príjme myšlienku prijíma nové vedomosti bez toho, aby ubudlo z mojich, rovnako ako mňa neuvrhne do tmy ten, kto si z môjho ohňa pripáli sviecu.
To, že myšlienky by mali voľne prúdiť svetom pre vzájomné zušľachtenie ľudí a zlepšenie podmienok v ktorých žijú bolo, zdá sa cielene a láskavo zamýšľané prírodou, keď stvorila myšlienky, ktoré sa vedia šíriť na všetky strany ako oheň, bez toho aby z jeho intenzity na nejakom mieste ubudlo, a ako vzduch, ktorý dýchame a zapĺňame ho svojím fyzickým bitím, aj keď si ho nemôžeme exkluzívne prisvojiť. Vynálezy vo svojej podstate nemôžu byť predmetom vlastníctva.“ ~ patentový právnik a tretí prezident USA Thomas Jefferson
Nevýmahateľné
Ako sa ukazuje dnes, aj keď máme po ruke vymáhací monopol (súdy, polícia), dodržiavanie autorských či patentových práv sa nedá efektívne vymáhať. Jednak by duševné zákony museli platiť na celej planéte naraz a jednak by sme ich vo veľkej miere mali prijať za logické či spravodlivé. Patent pre uchovávanie hláv mŕtvych do kusu skla (U.S. Pat. No. 748,284, Dec. 29, 1903) určite na legitimite ochrane duševného vlastníctva nepridá. Okrem toho sa vždy nájdu krajiny, ktoré patentové zákony nebudú aplikovať.
Predstava, že by mohli napríklad súčasné koncepty ochrany autorstva byť nahradené iba zmluvami je absurdná. V prípade, ak by sme si každý platili vymáhanie porušovania vlastníctva (krádeže, výpalné) cez poisťovňu sa dá predpokladať, že vymáhanie (vykrývanie strát) duševných výtvorov by kvôli enormným nákladom ťažko niekto poisťoval. Navyše sa vždy sa dajú pravidlá obísť a v dnešnom digitalizovanom svete sa okopírovaná informácia v našich optických kábloch šíri rýchlosťou svetla. Všetko nasvedčuje tomu, že súčasné modely kopírovacieho práva sú dlhodobo neudržateľné – pretože nie sú v dostatočnej miere efektívne výmahateľné, ak nechceme nastoliť tvrdú cenzúru internetu.
Podobne koncept vyhradených práv (uvaľovaných na tretie osoby) je pri dobrovoľných zmluvných kontraktoch nemysliteľný. Uzatvorená zmluva sa týka iba zúčastnených strán a v civilizovanom svete nie je možné jej obsah uvalovať na ďaľšie nezúčastnené osoby. Ak sa pri predaji zmluvou dohodnem s niekym, že nebude moju knihu kopírovať, inak zaplatí sankciu v určitej výške, nemôžem zabrániť človeku, ktorý túto knihu nájde na lavičke v parku, aby si ju skopíroval v počte 1000 kusov a následne vo svojom obchode vymenil za 10 000 €. Nemožno uvaľovať zmluvu o nekopírovaní na všetkých bez ich súhlasu.
Zbytočné
Okrem vyššie spomínaných bodov, je najpravdepodobnejším dôvodom pre zánik duševného vlastníctva jeho zbytočnosť. Súčasné trendy voľných licencii (Creative Commons, Open Source..) v hudbe, literatúre, publicistike, počítačových programoch či hrách nasvedčujú tomu, že ľuďom je praktickejšie a pohodnejšie žiť vo svete voľného zdieľania informácií, kde nie je žiadny stres ohľadom oprávnenosti nakladania s nimi. Treba poznamenať, že existujú odvetvia, kde ochrana výtvorov už dnes neexistuje (kúzelníci, recepty, móda, karosérie…) a nedá sa povedať, že by neboli životaschopné.
Na rozdiel od nevýmáhateľných copyrightov budú patentové zákony pravdepodobne uvoľnované pre urýchľovanie pokroku a okamžité závádzanie inovácii. Veľa informácii bude voľne využiteľných a kľúčové know-how si už asi nebudeme ochraňovať súdmi, ale trezormi a mlčaním. Život v otvorenej konkurencii bez patentov je praktickejší a menej chaotický.
Gabe Newell, zakladateľ hernej spoločnosti Valve Carporation, povedal: “Pirátstvo je dôsledkom zlých služieb zo strany herných spoločnostií.”
Otvorenejší prístup k zdieľaniu svojich produktov je konkurenčnou výhodou. Tí šikovnejší si vedia zariadiť rôznymi spôsobmi, aby za svoj produkt niekde na konci šérovacieho reťazca dostali odmenu. Zastaralé biznis modely, okrem majiteľov firiem, nikomu nevyhovujú. V kľúčovom boji o zákazníka budú porazené tými, ktorí pošlú historické koncepty duševných práv na smetisko podnikateľských dejín.
Záver
Zbytočné kopírovacie zákony sa v hudobnej tvorbe dnes samotnými tvorcami vo veľkom ignorujú (napr. bandcamp.com). Ostatné uplatňované copyrighty, ktoré s obľubou porušujeme dnes, budeme porušovať naďalej. Patenty ako brzda pokroku a nástroj konkurenčného boja zhynú tiež.
Matúš Zemčík
Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk
(*Poznámka: Pre obhajobu vlastníckych práv a kritiku duševných práv som použil prirodzenoprávnu Lockeovsko-Rothbardovsko-Hoppeovskú filozofickú teóriu, ktorej najvýraznejším súčasným predstaviteľom je libertariánsky právnik Stephan Kinsella. Teória podľa mňa najlepšie vysvetľuje existenciu inštitútu vlastníctva a nelegimitu kopírovacíh práv či patentovej ochrany. V článku som neriešil problematiku “práva” na odmenu, anatómiu kopírovanie a krádeže, a ani alternatívy biznis modelov v kreatívnom priemysle.)
______________________________________________________________________________________
Autor článku je editorom Projekt Island.
Sledujte náše skvelé statusy na Facebooku:
http://www.mises.cz/database/literatura/30a_obzalobaip.pdf
http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/penezenku-byste-neukradli-ale-film-ano/
