Samuel Edward Konkin III: Etatizmus – náš stav
Aby človek mohol bojovať s donucovaním, najskôr ho musí pochopiť. Čo je dôležitejšie, musí porozumieť za čo a proti čomu bojuje. Slepá reakcia smeruje do všetkých strán, zdroju útlaku sa vyhne a rozptýli príležitosť; presadzovanie spoločného cieľa koncentruje odporcov a umožňuje formovanie súvislej stratégie a taktiky.
S rozptýleným násilím si najlepšie poradí lokálna, okamžitá sebaobrana. Avšak na trhu môžu vzniknúť aj väčšie firmy, zaoberajúce sa ochranou a reštitúciou, ktoré sa s náhodnými hrozbami násilia dokážu vysporiadať len zakorenením mysticizmu a falošných predstáv hlboko v mysliach obetí. To vyžaduje zásadnú stratégiu a kataklizmatický moment historickej jedinečnosti: revolúciu.
Štát je Gang gangov
Taká inštitúcia násilia, centralizujúca amorálnosť, riadiaca krádež a vraždu a koordinujúca utláčanie v rozsahu nepredstaviteľnom pre náhodnú kriminalitu, existuje. Je to Mafia mafií, Gang gangov, Spiklenectvo spiklenectiev. Zavraždila viac ľudí v nedávnych pár rokoch ako zomrelo predtým; ukradla v nedávnych pár rokoch viac ako bolo dovtedy vyprodukovaného bohatstva ; pre svoje prežitie oklamala viac hláv v ostatných rokoch ako predstavovala celá historická iracionalita dovtedy. Náš nepriateľ, Štát.
Len v samotnom 20. storočí zabila vojna viac ľudí ako v celej predchádzajúcej histórii; dane a inflácia obrali ľudí o majetok väčší, aký sa dovtedy vyprodukoval; a politické lži, propaganda a predovšetkým „vzdelávanie“ domotali viac hláv ako všetky povery predtým.
Napriek tomuto dobre premyslenému zatemňovaniu si závit rozumu vytvoril vlákna odporu, ktoré vtkáva do šibeničnej slučky štátu: Libertarianizmus.
Kde štát rozdeľuje a poráža svoju opozíciu, tam libertarianizmus spája a oslobodzuje. Kde štát zahmlieva, tam libertarianizmus objasňuje. Kde štát utajuje, libertarianizmus odkrýva. Kde štát odpúšťa, libertarianizmus obviňuje. Celá filozofia libertarianizmu je založená na jednoduchom predpoklade: iniciácia násilia alebo jeho hrozba (donucovanie) je zlá (amorálna, diabolská, nesprávna, maximálne nepraktická, atď) a nie je dovolená. Všetko ostatné dovolené je. Libertarianizmus, dovedený do tohto bodu, objavil problém a definoval riešenie: Štát vs. Trh.
Trh je vlastne súčtom všetkých dobrovoľných ľudských konaní. Ak človek koná nenútene, je súčasťou trhu. Tak sa ekonómia stala súčasťou libertarianizmu. Libertarianizmus skúmal podstatu človeka, aby objasnil jeho práva odvodené z nedonucovania. Okamžite z toho vyplynulo, že človek (žena, dieťa, Marťan, atď.) má absolútne právo na svoj život a majetok – a nikto iný. Tak sa objektívna filozofia stala súčasťou libertarianizmu.
Libertarianizmus sa pýtal, prečo nie je spoločnosť teraz libertariánska a zistil, že štát, jeho vládnuca trieda, jeho zastieranie a hrdinskí historici sa snažia zakrývať pravdu. Tak sa revizionistická história stala súčasťou libertarianizmu. Libertariáni, hľadajúci cestu oslobodenia od štátneho obmedzovania a samoväzenia, si osvojili psychológiu, a najmä tú, ktorú rozvinul Thomas Szasz ako proti-psychológiu. Pre vyjadrenie hororového potenciálu štátu a extrapoláciu mnohých možností slobody, objavil libertarianizmus umelecký žáner science-fiction.
Politickú, ekonomickú, filozofickú, psychologickú, historickú a umeleckú sféru videli prívrženci slobody ako celok, spájali sa v odpore s inými ako sa ich uvedomenie prebúdzalo. Tak sa libertariáni stali hnutím. Libertariánske hnutie sa rozhliadlo dookola a zbadalo výzvu: všade bol náš nepriateľ, štát. Od oceánskych hĺbok, cez púštne základne, až po povrch mesiaca. Na každej pevnine, v každom človeku, kmeni, národe a v mysli jednotlivca. Niektorí hľadali okamžité spojenectvo s inými odporcami mocenskej elity, aby mohli zvrhnúťsúčasných vládcov v štáte. Niektorí vyhľadávali bezprostrednú konfrontáciu so zástupcami štátu. Iní presadzovali spoluprácu s ľuďmi pri moci, ktorí ponúkali menej donucovania výmenou za hlasy vo voľbách. A niektorí sa pustili do dlhodobej osvety ľudstva, aby budovali a rozvíjali hnutie. Libertariánska aliancia aktivistov kvitla všade.
Etatistické protiútoky
Najvyššie štátne kruhy sa nehodlali vzdať svojho lupu a vrátiť majetok obetiam pri prvom náznaku odporu. Prvý protiútok pochádzal z anti-princípov už zasadených skorumpovanou intelektuálnou kastou: Porazenectvo, ustupovanie, minarchia, kolaborantstvo, gradualizmus, monocentrizmus a reformátorstvo – vrátane prijatia postu v štátnom úrade v záujme „zlepšenia“ etatizmu! Týmito všetkými anti-princípmi (úchylkami, bludmi, sebazničujúcimi protichodnými presvedčeniami, atď.) sa budem zaoberať neskôr. Najhorším zo všetkých je partyarchia, anti-koncept presadzovania libertariánskych cieľov prostredníctvom etatistických prostriedkov, najmä politických strán.
„Libertariánska“ strana predstavovala druhý protiútok štátu, rozpútaný proti neskúseným libertariánom. Najskôr ako absurdný oxymoron (10), potom ako útočiace vojsko. Tretím protiútokom bol pokus jedného z desiatich najbohatších kapitalistov USA kúpiť si najväčšie libertariánske inštitúcie, nielen stranu, a viesť hnutie rovnako ako iní plutokrati vedú všetky ostatné politické strany v kapitalistických štátoch.
Miera úspechu, ktorú tieto etatistické protiútoky zaznamenali v korumpovaní libertarianizmu, viedla k rozštiepeniu „ľavého krídla“ hnutia a k zúfalému paralyzovaniu ostatných. Sklamaní rastúcim rozčarovaním z „libertarianizmu“ snažili sa hľadať odpovede na nový
problém: štát vo vnútri, ako aj štát zvonka. Ako sa môžeme vyhnúť zneužívaniu štátu a jeho mocenskej elity? Teda, ako sa vyhneme odchýlkam z cesty slobody, ak vieme, že týchto ciest existuje viac? Trh ponúka mnoho ciest k produkcii a spotrebe výrobku a žiadna nie je dokonale predpovedateľná. Takže ak nám aj niekto povie, ako sa dostať odtiaľto (etatizmus) tam (sloboda), ako zistíme, že je to tá najlepšia cesta? Niektorí už prehlbujú staré stratégie dávno mŕtvych hnutí s inými cieľmi. Ponúkajú naozaj nové cesty – naspäť ku štátu.
Zrada, neúmyselná alebo plánovaná, pokračuje. Nemusí. Zatiaľ čo nikto nevie predpovedať následnosť krokov spoľahlivo vedúcich k slobodnej spoločnosti pre jednotlivcov so slobodnou vôľou, jedným švihom možno vylúčiť všetkých, ktorí nebudú podporovať slobodu. Aplikovanie princípov trhu neoblomne načrtne terén, ktorým sa uberať. Určite neexistuje žiadna jednosmerka, jeden priamočiary graf ku slobode. Ale existuje množina grafov, priestor vyplnený čiarami, ktoré dovedú libertariána k jeho cieľu
slobodnej spoločnosti a tento priestor možno opísať. Akonáhle je cieľ daný a cesty sú objavené, ostáva len akcia jednotlivca ísť odtiaľto tam. Tento manifest volá nadovšetko po takejto akcii.
Prečítajte si celý manifest v slovenčine tu: http://vlastnictvo.freedom-blogs.com/wp-content/uploads/2010/01/NLM.pdf
Samuel Edward Konkin III, 1983 / vybrali.sme.sk
______________________________________________________________________________________
